Zdravie a choroba

Kedy prestávame byť zdraví? Ako dochádza k chorobe? Vnútorný pokoj a rovnováha je narušená a nahradená nepokojom a neporiadkom. Kedy a ako sa tak stane? Konvenčná medicína je toho názoru, že choroba prichádza z vonka, z baktérií, vírusov a preto chce tieto príčiny ošetriť, resp. odstrániť. Prináša to ale úľavu?

U chronických ochorení sa ukazuje, že väčšina príznakov je ošetrených alebo lepšie povedané neutralizovaných. Choroba nie je naozaj vyliečená a pacient musí po zvyšok života brať lieky, čo znamená, že len príznaky choroby boli zmiernené.

Philippus Theophrastus Aureolus Bombastus von Hohenheim, ParacelsusParacelsus už pred 400 rokmi zadefinoval 5 príčin ochorení:

  • z vonkajšieho prostredia, z klímy, z geologických vplyvov, z chemicko-fyzikálnych škodlivín napr. z radiácie,
  • zo spôsobu života a z účinku jedovatých látok, s ktorými sme denne v styku. Náš organizmus dokáže toxíny v tele premeniť, odstrániť a vylúčiť ich. Orgány sa však oslabujú a vylučovanie prestáva fungovať a organizmus je otrávený.
  • vlastné telo, ktoré poškodzuje samo seba. Teda genetická konštitúcia a z toho vyplývajúca dispozícia k chorobe.
  • duchovný pôvod choroby teda psychosociálne a psychosomaticke vplyvy,
  • choroba z Božej pôsobnosti.

 

Preto, aby sme chorobu pochopili, musíme brať do úvahy všetkých 5 pôvodov naraz. Teda aj koncept terapie pre každú chorobu pozostáva z 5 rôznych spôsobov liečby. Nestačí teda odstrániť sprievodné znaky choroby ako baktérie či vírusy ale treba skúmať:

  • v akom prostredí žijeme (kvalita vody a vzduchu, radiácia),
  • ako sa stravujeme (vhodnosť a kvalita potravín),
  • našu genetickú konštitúciu a predispozície,
  • ako žijeme a reagujeme mentálne, emočne a fyzicky,
  • či choroba nevznikla z Božej pôsobnosti, z karmy.

 

Klasická medicína nazerá na ľudí ako na stroje. Ak niečo prestane v tele fungovať, jednoducho sa to vymení a nahradí novým ako vybitá batéria v aute. Všetky ostatné spomenuté príčiny choroby vytrvalo ignoruje. Dokonca aj myseľ či emócie považuje len za vedľajšie efekty mozgu a hormónov. Vedie to však k viacerým protirečeniam. Myseľ a emócie vnímame predsa každý ako reálne a nie ako vedľajšie účinky mozgu. A vieme zo skúsenosti, že my, mysľou a emóciami, našimi reakciami, ovplyvňujeme častejšie naše telo než naopak.

Radšej hľadáme chyby v okolí, mimo seba, ako v sebe. Uprednostňujeme vidieť chyby u druhých, v okolnostiach a podobne. V psychológii sa to volá projekcia. Toto vysvetľuje, prečo je klasická medicína u mnohých tak obľúbená, hľadá príčiny choroby mimo nás.

Homeopatia vidí príčiny choroby v nás. Nazerá menej na chorobu a skúma človeka ako celok.